Novinky, články, reportáže
Dnes si v tichosti pripomíname 100 ročné výročie od zahájenia prevádzky úzkorozchodnej lesnej železnice medzi Hroncom a Čiernym Balogom. Právom si v čase svojej najväčšej slávy vyslúžila prívlastok Kráľovná lesných železníc, keďže bola svojou dĺžkou takmer 132 Km najväčšou a najdlhšie prevádzkovanou lesnou železnicou na Slovensku...

Storočnica je veľmi dlhý úsek na rozpisovanie podrobností, ktoré sa v dejinách tejto dnes už dosť zdevastovanej pamiatky udiali. Obmedzím sa preto na základný opis jej dejín, so zachytením základných udalostí, ktoré mali významný dopad pre jej súčasný stav a existenciu.

Počas druhej svetovej vojny sa železnička hojne využívala na odvoz materiálu a zbraní pre partizánov a významnou mierou pomohla pri obrane Čierneho Balogu, kam povstalci nevpustili ustupujúce nemecké jednotky. Jej funkcia je zdôraznená aj vo filme Kronika. Ustupujúce nemecké vojská zničili trhavinou v Hronci dva parné rušne a výhybky, vypálili výhrevňu a sklady palív a mazív. Ostatné rušne sa podarilo ukryť v horách.

V povojnovom období zažila svoj najväčší rozmach, aby v roku 1949 dosiahla najväčšiu dĺžku 131.98km. Zároveň boli postavené najmodernejšie dielne pre generálne opravy rušňového a vozňového parku v Hronci. Od polovice 60-tych rokov sa postupne s rozvojom automobilovej dopravy začínali rušiť jednotlivé odbočné úseky trate, ktoré ihneď nahrádzali poľné cesty, aby sa 30.12.1982 zastavila doprava úplne.

Prehľad stavby jednotlivých úsekov v skratke:
Rozmach
8.1.1909 – technicko – policajná prehliadka (ďalej TPP) a tým začatie prevádzky trate Hronec – Čierny Balog
30.7.1909 – TPP trate na pílu Jánošovka
1.9.1910 – napojenie železničky na sieť MÁV (TPP vlečky Chvatimech – Hronec)
30.12.1913 - TPP trate do Dobroče
7.8.1917 – TPP trate Hronec . píla Štiavnička
20.9.1915 – TPP tratí do dolín Vydrovo, Prostredná, Korytárske, Šaling, Páleničnô, a 11, 370 m trať zo Seleckej smerom na Tri Vody
1925 – TPP odbočky do Kamenistej doliny
1939 – TPP Tri Vody – Suchá jama a odbočka do Podtajchovej doliny

Horáreň nad Osrblím smerom na Tri Vody. Namiesto koľají dnes už vedia iba cesta.
1940 – Hrončok – Kyslá
1941 – Pod Vepor, Obrubovanec

Až pod majestátny Klenovský Vepor viedli koľaje...
1942 – Páleničnô – Krížnô
1946 – predlžovanie tratí v dolinách Prostredná, Podtajchová
1949 – posledné predĺženie trate v doline Skalica a výmena dreveného mosta za oceľový na Svätom Jáne
1949 –odbočka na Obrubovanec
1950 –odbočka z Chvatimechu na Piesok
1951 – Križnô
1954 – Krám
1956 – paralelná trať osadou Jánošovka
1971 – Stará dolina
1976 – Brôtovo
1978 – Páleničnô
1979 – Celá vetva na Osrblie
1982 – v priebehu roka Dobroč
31.12.1982 – ako posledná lesná železnica zaniká
18.3.1982 – na základe návrhu Klementa Auxta, Mika Koryčanského a Karola Nagya je schválený zápis kmeňovej trate, kľúčových mostov, budov a vozidiel do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok

Veteráni....Účastníci tábora Stromu Života v roku 1985. Duko sedí na pravej koľajnici.

Brigádnici tábora Stromu Života rok 1988 oprava trate do Hronca. Zaujímavé bolo, že spočiatku miestni obyvatelia nedokázali pochopiť čo ťahá ľudí z celého Československa na Balog, aby tu týždeň nezriedka i celé prázdniny pracovali iba za stravu a ubytovanie, ktoré boli zabezpečované tak, že polovica brigádnikov pracovala na platenej brigáde, u lesov či v železiarňach, aby zarobili peniaze na stravu a materiál na obnovu pre druhú polovicu, ktorá pracovala na obnove. Pochopili omnoho neskôr, keď im začal chýbať zvuk píšťaly vláčika. Týmto si brigádnici vytvorili u nich obdiv a ústretovosť na každom kroku.



1985 – vznik depozitára Štiavnička, kam sa postupne sústreďovali vozidlá zo zrušených úzkorozchodných železničiek z celého Slovenska a vozňov, ktoré Lesný závod Čierny Balog celé vozil do šrotu, aby ich brigádnici odtiaľ vykupovali...

Stavba 600mm rozchodu v depozitári na Štiavničke. 1985

Depozitár Štiavnička. Rušeň Republika, ktorý slúžil na Smolenickej lesnej železnici grófovi Pálfymu.

Záchrana-výkup oplenov zo šrotového poľa na Štiavničke-1986 predĺženie ich života o 19 rokov...
1989 – Prvá skúšobná prevádzka parnej lokomotívy z Nitry na železničke po jej zrušení

Kolbenka U36.901 z Nitry sa najprv prevážala po oprave vo Švermových železiarňach na prvom zrekonštruovanom úseku do Vydrova.

Traťmajster Julko Kovalčík-Krásnik, ktorý nás nezameniteľným spôsobom zaúčal do tajov "traťovky" a bez ktorého by veľa vecí nebolo... Opustil nás na sklonku roka 1995. Česť jeho pamiatke!
8.1.1992 – Začiatok „palácového prevratu“ na železničke. Nespokojní zamestnanci pod vedením predsedu odborov ( A.Bílek) podávajú sťažnosť na svojho vedúceho (V.Paška), ktorý je následne zbavený funkcie a zo železničky odchádza, pričom riaditeľom sa stáva A.Bílek
Originál sťažnosti. História sa opakuje...kto neverí nech porovnáva: >>odkaz (http)<<
1.5.1992 – slávnosť obnovenia pravidelnej prevádzky železničky, najprv do Vydrova a v nasledujúcom roku do Hronca

1994 – prevod železničky z Fondu detí a mládeže (ako nástupcu SZM) združeniu obci Mikroregión Čierny Hron. Začiatok tzv. zlatej éry. Nasledujúce obrázky patria už nenávratne minulosti. Dve parné mašinky, dobové výletné vagóny, bufetový vagón s teplými pekárskymi výrobkami z Hrončianskej pekárne... V minulosti štandard, dnes luxus za obrovský príplatok.

Posledný aprílový deň roku 1994.

"Malý" vlak počas víkendu v 90-tych rokoch.

Pravidelné vlaky na prelome milénia a v prvých rokoch nového tisícročia



Malý Smoschewer. Šípková Ruženka, ktorá sa našla spiaca, zahádzaná doskami v starej šope Brnenských Pozemných stavieb po štyridsiatich rokoch. Dnes je rozobratá s veľmi neistým osudom.

Výhybňa Šánske - Pravidelné križovanie dvoch plných vlakov turistov...

Dve kolbenky vedľa seba...

Drezínu Š1202 v doline Čierneho Hrona už nenájdete.
2000 – zánik ČHŽ ako prevádzky Mikroregiónu Čierny Hron z dôvodu jej zadlženosti ( nezaplatenie daní, odvodov, majetok v exekúcii....)
2000 – vznik ČHŽ n.o. ako nástupcu skrachovanej ČHŽ a prevedenie majetku (v exekúcii!!?) na n.o. Začiatok novodobého úpadku
1998 – postupný rozpredaj historických vozidiel zozbieraných v 80-tych rokoch do depozitára Štiavnička
Pôvodný osobný vozeň ponechaný v Kamenistej doline bol upravený z Teplickej tramvaje. Koncom 90-tych rokov bol prevezený do Hronca, aby v roku 2004 opustil naše územie na západnej hranici.

Štvoroeňák z Korytnice. Odlevitoval na západ spolu s Teplickým na hornej snímke. Správna rada ČHŽ o tom nevedela, ale dodatočne samozrejme súhlasila.
2003 - predĺženie trate do Chvatimechu, otvorenie Lesníckeho skanzenu, koniec prevádzky Smoschewera.


Spomienka na pravidelnú zimnú dopravu a modrú gebusku, ktorá tu najazdila desiatky tisíc kilometrov, aby nakoniec skončila kdesi v Maďarsku a osobné vlaky sa núdzovo ťahali strojným vyťahovačom pražcov.
Zima v plnej paráde.
16.5.2005 – najčiernejší deň obnovenej prevádzky, čelná zrážka dvoch vlakov s cestujúcimi. Výsledok: jeden ťažko zranený. Príčina nehody podľa Inšpektorátu práce: Poverovanie prácami v doprave osobami bez odbornej zdravotnej a psychologickej spôsobilosti.
Fotografie z nehody 16.V.2005 fotené mobilom©Martin Noskaj
1 – 25.10.2005 – zošrotovanie časti pôvodných vozidiel ČHŽ (cca 70.ks), ktoré neboli zapísané v štátnom zozname pamiatok. ČHŽ sa tak stala jediným vlastníkom historických úzkorozchodných vozidiel, ktorý si zošrotoval v novodobej histórii vlastné vozidlá !
Začiatok postupného prechodu na modernú regionálnu dopravnú tepnu, ktorá podľa predstáv vedenia ČHŽ bude voziť cestujúcich odnikadiaľ nikam a poberať dotácie na osobnú dopravu zo štátneho rozpočtu....

A to je koniec. Autogén vďaka túžbe po pár tisícoch od šrotára ukončil existenciu historických artefaktov, ktoré sa dali využiť napríklad ako nosiče bilbordov pri ceste...
November 2005. Dokonané. Ďalšie sústo pre vysokú pec.
Koľajnice v pozadí boli pripravené na stavbu trate do Osrblia. Aj tie skončili v kovošrote vďaka ľudskej hlúposti.
2008- Po šestnástich rokoch obnovenej prevádzky nastal koniec Balockých parných rušňov, ČKD č 5 skončila životnosť kotlovej prehliadky. Občasná parná prevádzka je núdzovo zabezpečovaná požičanými strojmi z Čiech a Nitry. Dnes už je nad slnko jasnejšie, že ak by v polovici 70-tych rokov nezakúpilo Múzeum Kysuckej dediny pôvodný rušeň U34.901 označenú číslom 2, by sa storočnice nedožilo v prevádzke žiadne pôvodné vozidlo ČHLD.
Šťastnú cestu....
Na záver:
Pár fotografií, ktoré vznikli v čase novodobej prevádzky a o ktoré sa zaslúžili tisícky dobrovoľných brigádnikov, ktorí venovali svoj voľný čas ťažkej namáhavej práci pri jej obnove a po večeroch pri táboráku spievali "Balockú hymnu" a snívali o Balockej stanici, na ktorej zastal ráno prvý vlak....
Priloží pod kotol a paru vypustí...
strojvodca s úsmevom na tvári...
Aj malé mašinky môžu mať veľkých kamarátov...
A sen o ktorom môžu dnes mnohí snívať
Podrobnej histórii ČHŽ sa budeme naďalej venovať na stránke: >>odkaz (www)<< .
©železnica.railnet.sk´2009 Duko