Dnes je: 02.10.2014 Meniny má Levoslav
Používateľov online: 19 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 8
Registrovaných: 0 Anonymných: 19 Viac ...

Diskusia - novinky

Motorové rušne
Rušne radu 749, 751, 752 (T478.1, T478.2)
17.08. 12:35:03
Motorové rušne
Rušne radu 714, 730, 731, 735, 736 (T457.0, T457.1, T466.0)
14.07. 23:54:47
Motorové rušne
Rušne radu 720, 721 (T435.0, T458.1, T458.0)
18.06. 17:20:19
Čo dnes ťahá?
Aktuálne
03.04. 20:57:48
Motorové rušne
Rušne radu 770, 771 (T669.0, T669.1)
24.03. 14:46:19
Od veci
žos Vrutky
26.11.2013. 18:53
Elektrické rušne viacsystémové (3kV/25kV 50Hz)
Rušne radu 350 (ES499.0)
17.10.2013. 10:49

Novinky, články, reportáže

Autor: : 362.001
Dátum zverejnenia: 02.04.2010 20:49:40
Zobrazení : 6350

 Keď som začínal fotiť, veľmi som závidel „služobne starším“ kolegom fotografom jedinečné historické zábery vozidiel, ktoré z najrôznejších príčin prešli rekonštrukciou, zúčastnili sa pamätnej udalosti, zmenili svoj výzor, náter, prípadne po nehode prestali existovať. Ako fanda a fotič som za týmito neopakovateľnými obrázkami strojov, ku ktorým som si vypestoval citový vzťah, videl iba úlovok, trofej, odtieň farby reflektujúci určité obdobie svojej existencie. Bolo to niečo podobné ako keď zberateľ známok systematicky buduje svoju zbierku.


Čas a roky plynuli a moja zbierka sa postupne rozširovala, no stále sa mi nevidela ničím vzácna ani historická, zvlášť pri pohľade na skutočne historické fotografie z obdobia 80-tych rokov alebo ešte aj oveľa skôr. Keď som nastúpil do novoveského depa ako rušňovodič v zácviku, s fotením som neprestal, akurát pohľad na objekty sa predsa len začínal trochu meniť; z fandovského na profesionálny. Cez to všetko som pociťoval potrebu zachytávať bežné dianie v depe v hlavnej úlohe s mojími obľúbenými mašinkami, nakoľko som sa nezbavil vedomia, že raz budú aj tieto všedné chvíle patriť vzácnej histórii.

Zaiste históriou budú jedného dňa aj hlavné opravy na dvojičkách; škoda by bolo niečo také nezdokumentovať, povedal som si... 17. marca zastihujem jednu, vtedy všednú, rozpracovanú 131.052 v hale hlavných opráv...

O 10 dní neskôr sa mi túto istú sekciu podarí zachytiť pri posune v areáli depa čerstvo po nastriekaní...

V čase finalizácie 131.051+052 bola do hlavnej opravy pristavená už ďalšia dvojička; 087+088. O deň neskôr sa mi pri posune zadarí zvečniť jedinečné „staronové“ fiktívne dvojča 131.088+051...

Posledný marcový deň roku 2008 sa už vyhrieva sekcia 051 na jarnom slniečku pred skúšobňou elektronikov, aby do nej zamontovali a vyladili zariadenia regulátora pre novodosadenú elektorodynamickú brzdu.

Zo záujmom o fotku „živej“ samostatnej sekcie si v tejto chvíli vôbec neuvedomujem, že v zákulisí depa zaznamenávam moment, ktorý presne o dva roky aj jeden deň cieleným podávaním dezinformácií mediálnymi prostriedkami pobúri širokú verejnosť.

4. apríla, kedy už je dokončená aj sesterská sekcia 052, triafa sa mi do rany spolu so svojim siamčaťom 051 a staršou sestrou 015, ktorá práve absolvovala kúpeľ v novosprevádzkovanej myčke. Toho času by som asi ani vo sne netušil, že koncom roka príde hospodárska kríza, ktorá má o rok neskôr práve túto 131.015 so siamčaťom 016 poslať v záujme vyzískania náhradných dielov, vôbec ako prvú nepotrebnú dvojičku do rušňového nebíčka. Našťastie aj vďaka obetavosti ľudí z novoveského depa sa tak nestane, dvojička sa podrobí na sklonku roku 2009 hlavnej oprave.

O niekoľko dní neskôr sa už tíško a samozvane, brkom Zubatej, píše história, keď zbrusu vynovená dvojička 131.051+052 sa vracia zo skúšobnej jazdy, aby si na trati bezpečne a s pozitívnym výsledkom otestovala novodosadené zariadenia. Po odvážení rušňa v Haniske pri Košiciach a jeho úspešnom oskúšaní skúsenými pracovníkmi novoveského depa je rušeň s pocitom dobre vykonanej práce a nádejou bezproblémového dožitia minimálne ďalšej hlavnej opravy odovzdaný do prevádzky. Tento šťastný osud mu však už súdený nie je...

Vtedy ani pri najhoršej predstave nikto netuší, že takmer presne po dvoch rokoch spoľahlivej služby práve ďalšia rutinná servisná skúška tohto zariadenia vyústi v susediacej železničnej stanici do obrovskej tragédie.

Dvojička zatiaľ usilovne vozí vlaky, nabeháva ďalšie a ďalšie kilometre, pričom zarába na seba aj pre spoločnosť peniažky. Pri poctivej práci na lesklú skriňu rušňa pomaly sadá prach. Stav rušňa z 13. júna dokumentuje fotografia z Východnej.

V noci z 23. na 24. augusta sa pod Tatrami znenazdajky prudko ochladzuje. Prízemné hmly a prvé mráziky vytvárajú na koľajniciach klzký film. Túto noc aj napriek 4480 kW výkonu, 40-ročným skúsenostiam rušňovodiča, ktorý na mňa počas zácviku dohliada, a úpornej snahe postrku bezmála 2400 ton ťažký rudný vlak je nad dvojičkine sily.

O pol druhej v noci s ňou zastavujem vo Svite aby sme mohli pred záverečnou etapou štrbskej rampy urobiť opatrenia na zvýšenie adhézie.

Ráno si naše nočné „majstrovstvo“ doborosrdečne doberá, jemu vlastným charakteristickým humorom najmladší novoveský cvičný...

Uplynie rok a po úspešnom absolvovaní kurzu a zložení zákonitej skúšky absolvujem na 131.055+056 pod dozorom toho istého inštruktora aj autorizačnú jazdu do Hanisky, Kuzmíc, a na 131.009+010 späť, kedy sa s ním vďaka jeho priateľskému a ľudskému prístupu kolegiálne zbližujem. Už iba presne na 7 mesiacov...

List kalendára sa obracia na január 2010, keď dňa 15.1. preberám na osi dvojičku 131.051+052. Cestou dolu štrbskou rampou aj napriek stopercentnej funkčnosti elektrodynamickej brzdy ma srdia haprujúce žalúzie, a obvody relé K159, K160, kvôli čomu rušeň v Žiline odstavujem v depe. Kvôli zaneprázdnenosti si tentokrát odpustím tradičnú fotku. Bola by v prevádzke moja posledná...

Na spiatočnú cestu teda vyfasujem druhú dvojičku - 131.071+072.

Prvý apríl, zvoní mi telefón...

Dostávam šokujúcu správu o tragédii v Spišskej Novej Vsi. Prvé správy o podobných udalostiach síce bývajú nepresné, niekedy až protichodné, no v priebehu niekoľkých minút sa v šoku dozvedám, že na rušni zomierajú traja ľudia. Ľudia, ktorí pre tieto rušne a pohodu nás, rušňovodičov, urobili maximum, medzi nimi aj môj inštruktor....

Trištvrte na sedem večer, dvojička 51+52 sa pomaly odoberá do depa.

Dvojička, ktorej som dva roky sledoval životnú púť....

Dvojička, za oknami ktorej som sa naučil vnímať konkrétnych ľudí...

Dvojička, ktorá píše históriu, po ktorej som niekedy tak túžil...

Dvojička, ktorá sa v túto chvíľu pre mňa stáva kusom bezcenného plechu, či šrotu.

Dvojička, ktorú by som aj so všetkými predchádzajúcimi, dnes už historickými fotkami mihom zamenil za tri vyhasnuté životy.

Dvojička, plechová rakva mojich kolegov, pomaly sa kolísajúc na výhybkách sa kúpe v posledných lúčoch zapadajúceho slnka.

Trom ľuďom už nebolo súdené sa z pohľadu na toto krásne zapadajúce slnko tešiť.

Vďaka za Mirer, vďaka za EDB, vďaka za láskavú starostlivosť o rušne, vďaka za nezištnú pomoc a rady.

Vďaka vám, Páni, za všetko, čo ste pre nás, rušňovodičov, urobili.




Text a foto: Tomáš Chovanec

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Poprad-Tatry
Príspevkov: 1400
02.04.2010 21:26 02.04.2010 21:26
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

Pekná spomienka, vzácne fotky, ktoré nedokážu vrátiť životy ľudí. Je to nesmierne smutné! Človek skutočne nevie, kam odíde a kedy sa jeho deň stane posledným a osudným. Dnes viem, že si svoj život cením o to viac. Mnohokrát nás môže deliť už len zlomok sekundy. Najradšej by som všetkých, kt. na webe píšu samé dohady a posudzujú posadila na "osudné" stanovište, nech si sami vyskúšajú, čo to je keď ich môže deliť pár sekúnd od tragédie a okamih smrti môžu mať pred sebou. Nedá sa to ani pochopiť, nedá sa do toho ani vžiť, pretože to mnohí ani netušíme, ako sa tí ľudia cítili a čo robili pre záchranu svojho života. ČO mohlo byť a ČO sa malo spraviť, je tak zbytočné vôbec vyslovovať a písať. Myslím si, že mnohí ktorí poznajú aj Toma, sú vďačný, že je medzi nami a že nám priniesol tento článok. Presne v týchto okamihoch si človek uvedomí priateĺstvo a zároveň si ho ešte viac upevní. Pretože ku koncu života nám môže ostať len zopár dní...

Administrátor
Bratislava
Príspevkov: 13079
02.04.2010 22:08 02.04.2010 22:09
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

Veru tak Bobinka pravdu máš. Zo všetkého nahorší je pocit bezmocnosti, keď sa rúti vlak oproti prekážke a mašinista nemá najmenšiu šancu zrážke zabrániť napriek tomu, že použil všetky dostupné prostriedky. Zažil som tú skazu, kedy v jednom momente začnú lietať po kabíne trosky, sklo, strašný rachot a nakoniec ticho, z ktorého sa mne podarilo dostať. K nim žiaľ, bol osud nemilosrdný.
Česť ich pamiatke!

Žilina / Liptov
Príspevkov: 401
03.04.2010 2:28 03.04.2010 2:28
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

Je to smutné, čo sa stalo.... :381: Súcitím s pozostalými... to najotrasnejšie, čo sa môže v živote človeka stať, je stratiť milovanú osobu... Pretože každá bytosť je nenahraditeľná, svojská a jedinečná.... :381: Česť ich pamiatke....

Redaktor
Praha
Príspevkov: 3400
03.04.2010 8:33 03.04.2010 8:36
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

M O D L I T B A
Spomienky krásne zostanú navždy v nás,
keď tragédiou pre troch ľudí naveky zastal čas.
Hoc krásny západ slnka, bol v ten deň, Pane
ich oči mohli uzrieť len jeho ranné svitanie.

Odišli bez rozlúčky, odišli rýchlo a náhle,
nestihli, nevedeli,že smrť na nich siahne.
Tam kde oko, cez slzy už nevidí,
príď Bože, a daj nám dosť sily,
aby ich životy, žili v našich srdciach ďalej,
a im vyprosujem večné požehnanie.

Nech večné svetlo im na cestu k Tebe svieti,
a ty Pane, prosím, udeľ im pokoj svatý.
Amen

Príspevkov: 286
03.04.2010 10:48 03.04.2010 10:48
Je veľmi smutné

keď odchádzajú do večnosti kolegovia, ešte pomerne mladí, ktorí ešte mohli pracovať a žiť. Najsmutnejšie je, keď sa stane pracovný smrteľný úraz. Vždy je to veľká strata pre rodinu, priateľov a spoločnosť. RIP !

Ešte by som mal dotaz pre autora, v akom postavení bol na rušni ten mladý 24 ročný chlapec, ktorý ešte bojuje o svoj život v nemocnici ?

Dubnica nad Váhom
Príspevkov: 2158
03.04.2010 21:27 03.04.2010 21:27
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

ľudia z novej dubnice prítomný na rušni boli blízky kolegovia môjho strýka. vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým...

Bratislava
Príspevkov: 1575
09.04.2010 19:12 09.04.2010 19:12
Re: KOVOVÁ RAKVA MOJICH KOLEGOV...

smutné ja som sa to dozvedel 3 hodiny po zrazke chudaci ludia nechcel by som to zažiť.A v akej rýchlosti narazila? :381: :381: :381: :ee: